Meta spúšťa bezprecedentnú expanziu a investuje desiatky miliárd do dátových centier pre umelú inteligenciu.

Gigant stojaci za Facebookom a Instagramom, sa púšťa do najväčšej expanzie svojej infraštruktúry v histórii. CEO Mark Zuckerberg oznámil plán na výstavbu niekoľkých gigantických dátových centier a masívne investície v hodnote desiatok miliárd dolárov. Cieľ je jasný: dosiahnuť „superinteligenciu“ a získať dominantné postavenie v pretekoch o najvyspelejšiu umelú inteligenciu na svete. V boji o nadvládu v oblasti umelej inteligencie sa Meta rozhodla pre radikálny krok.

Mark Zuckerberg na svojej sociálnej sieti Threads oznámil, že spoločnosť začína budovať novú generáciu obrovských dátových centier, navrhnutých špeciálne pre potreby pokročilej AI. Prvé z týchto zariadení, ktoré dostalo meno Prometheus, má byť spustené v americkom štáte Ohio v roku 2026. „Prvé nazývame Prometheus a bude spustené v ’26,“ napísal Zuckerberg a dodal: „Budujeme aj niekoľko ďalších titánskych klastrov.“ Rozsah plánovaných investícií je ohromujúci.

Zuckerberg uviedol, že firma v nasledujúcich rokoch naleje „stovky miliárd dolárov“ do kapacity dátových centier, aby dosiahla to, čo nazýva „superinteligencia“ – systémy umelej inteligencie, ktoré sa vyrovnajú alebo prekonajú ľudské schopnosti v širokej škále úloh. „Máme na to kapitál z nášho podnikania,“ napísal Zuckerberg, čím zdôraznil finančnú silu spoločnosti, ktorá je poháňaná predovšetkým príjmami z reklamy na platformách ako Facebook, Instagram, WhatsApp a Messenger.

Konkrétne čísla hovoria za všetko. Meta očakáva, že v roku 2025 minie na projekty AI dátových centier 60 až 65 miliárd dolárov, čo je výrazný nárast oproti 35 až 40 miliardám z predchádzajúceho roka. Plány zahŕňajú nielen Prometheus v Ohiu, ale aj projekt Hyperion, kampus v hodnote 10 miliárd dolárov v Louisiane. Očakáva sa, že Hyperion nakoniec dosiahne kapacitu päť gigawattov, čo z neho urobí jedno z najväčších takýchto zariadení na svete.

Zuckerberg opísal nové klastre ako „multi-gigawattové“, pričom len jeden z nich má zaberať plochu porovnateľnú s významnou časťou Manhattanu. Analytická firma SemiAnalysis uviedla, že Meta je na ceste stať sa prvou firmou, ktorá spustí superklaster s kapacitou viac ako jeden gigawatt, čo je míľnik, ktorý Zuckerberg vo svojom oznámení sám citoval. Súčasťou stratégie Meta nie je len budovanie hardvéru, ale aj zhromažďovanie elitného tímu, ktorý bude poháňať jej snahy o superinteligenciu.

V uplynulom roku Mark Zuckerberg osobne verboval expertov z konkurenčných spoločností ako OpenAI, Google DeepMind a ďalších špičkových AI organizácií. Tieto snahy zahŕňali ponuky kompenzačných balíčkov v hodnote až 100 miliónov dolárov počas štyroch rokov, aby prilákali najväčšie talenty z konkurencie. Medzi najvýznamnejšie nové posily patria: Alexandr Wang, spoluzakladateľ spoločnosti Scale AI, ktorý teraz pôsobí ako hlavný riaditeľ pre umelú inteligenciu v Meta.

K tomuto kroku došlo po tom, čo Meta získala 49% podiel v jeho firme za 14,3 miliardy dolárov. Ďalej je to Nat Friedman, bývalý CEO platformy GitHub a tiež Daniel Gross, spoluzakladateľ spoločnosti Safe Superintelligence. „Pre našu snahu o superinteligenciu sa zameriavam na budovanie najelitnejšieho tímu s najvyššou koncentráciou talentu v odvetví,“ napísal Zuckerberg. Tento dvojitý útok – bezprecedentné investície do infraštruktúry a agresívne získavanie najlepších svetových expertov – jasne signalizuje, že Meta je odhodlaná urobiť všetko pre to, aby v pretekoch o budúcnosť umelej inteligencie nielen držala krok, ale aby ich aj viedla.

Zdroj