Trvalo to roky, ale USB nakoniec nahradilo čudné proprietárne konektory prvých mobilných telefónov.
Roky pred tým, ako sa USB stalo štandardom, však chcela všetku elektroniku spojiť iná technológia prenosu dát: a tá dokonca ani nepoužívala káble. Poďme sa pozrieť, ako sme sa dostali od infraportu až k Bluetooth. Technológiu Bluetooth vyvinul Ericsson v 90. rokoch minulého storočia. Je pomenovaný podľa dánskeho kráľa Haralda „Bluetooth“ Gormssona z 10. storočia, ktorý zjednotil Dánsko a Nórsko. Logo kombinuje znaky ᚼ a ᛒ, čo sú Haraldove iniciály. Názov (ktorý v skutočnosti navrhol inžinier z Intelu) znamenal ambíciu stať sa zjednocujúcim štandardom pre všetky druhy elektroniky: telefóny, počítače a rôzne príslušenstvo.
V čase, keď sa na synchronizáciu údajov napríklad medzi počítačom a PDA používali dátové káble (sériové alebo USB), bol k dispozícii infraport ako bezdrôtová možnosť. To však vyžadovalo priamu viditeľnosť, čo znamená, že počas prenosu údajov ste museli na seba „zamieriť“ obe zariadenia. Bluetooth bol všesmerový, hoci fungoval maximálne na vzdialenosť okolo 10 metrov, takže v skutočnosti nemal výhodu dosahu. Ani výhodu rýchlosti, keďže verzia 1.0 dosahovala maximálnu rýchlosť 721 kbps. Na pôvodne plánované prípady použitia to stačilo a tak bol v roku 2000 predstavený prvý telefón s Bluetooth: Ericsson T36. Nebol to však prvý telefón, ktorý sa skutočne dostal do obchodov (model T36 bol zrušený).
Priekopníkom tejto technológie bol Ericsson T39, ktorý bol uvedený na trh v roku 2001. V tom istom roku IBM predstavila notebook ThinkPad A30 so zabudovaným pripojením. Teraz ste mohli synchronizovať telefón a počítače bezdrôtovo. Vôbec prvým zariadením bola bezdrôtová náhlavná súprava predstavená v roku 1999, ktorá získala ocenenie „Best of Show Technology Award“ na veľtrhu Comdex. Krátko na to sa v roku 2001 objavili prvé súpravy do auta. Boli síce monofónne, ale slúžili dôležitému účelu: krajiny na celom svete sa už vtedy snažili zakázať používanie telefónov počas jazdy. Napríklad Veľká Británia to 1. decembra 2003 zakázala a pokuty sa začali od 30 libier, ale mohli sa zvýšiť až na 1000 libier.
Prvé stereo slúchadlá sa objavili v roku 2004. Je zvláštne, že sa tak stalo rok po tom, ako sa na trhu objavil prvý MP3 prehrávač s Bluetooth. Benefone Esc! z roku 1999 bol prvým telefónom so zabudovaným prijímačom GPS, ale trvalo ešte mnoho rokov, kým sa funkcia stala štandardom. V roku 2002 Socket predstavil prvý samostatný prijímač GPS, ktorý posielal údaje polohy do mobilného zariadenia: v tomto prípade vreckového počítača. Stál 450 dolárov, čo je takmer toľko ako samotný vreckový počítač. Začiatkom roku 2000 sa objavili aj prvé myši, klávesnice a tlačiarne s Bluetooth. Tie boli vhodné skôr pre počítače, ktoré získali možnosti pripojenia skrz prídavné karty a (čoskoro) USB kľúčov.
V roku 2005 bola predstavená verzia Bluetooth 2.0 s technológiou „EDR“ (Enhanced Data Rate), ktorá strojnásobila prenosovú rýchlosť na 2,1 Mbps. Bola to voliteľná funkcia a na náročné dátové prenosy bola stále príliš pomalá. Nový štandard tiež zvýšil dosah na 30 metrov. Skutočný nárast výkonu však prišiel v roku 2009 s technológiou Bluetooth 3.0 a „HS“ (High Speed), ktorá dosiahla rýchlosť 24 Mbps. Na prenos dát medzi dvoma zariadeniami sa používalo spojenie, ktoré odovzdávalo údaje hardvéru 802.11 – takže v skutočnosti to bola Wi-Fi, ktorá vykonávala ťažkú prácu. Ale s vecami ako Wi-Fi Direct na obzore a stále rýchlejšími rýchlosťami mobilných sietí by sa rýchle Bluetooth rýchlo stalo irelevantným.
Bluetooth 4.0, alias Bluetooth Low Energy, prišiel v roku 2010. Projekt sa začal v Nokii pod názvom Wibree, ktorý bol začlenený do ďalšej generácie. Verzia 4.0 bola pomalšia, jej maximálna rýchlosť sa pohybovala okolo 1 Mbps, ale bola oveľa energeticky úspornejšia, čo umožnilo vytvárať príslušenstvo napájané z batérie (spomeňte si na fitnes senzory, zdravotnícke zariadenia atď.). Na jednu batériu mohli fungovať celé roky. Bluetooth 4.0 tiež rozšíril prevádzkový dosah na 100 metrov a výrazne znížil typické oneskorenie. V tejto verzii sa zaviedla aj funkcia Multipoint, ktorá umožňuje súčasné pripojenie slúchadiel Bluetooth k dvom zariadeniam (napr. k telefónu a notebooku).
V roku 2016 prišla verzia 5.0. Výrazne zlepšila maximálny dosah, ktorý dosiahol 240 metrov pri priamej viditeľnosti a až 40 metrov v interiéri. Bolo to na úkor rýchlosti prenosu dát, ale na menšie vzdialenosti – verzia 5.0 dokázala zdvojnásobiť rýchlosť svojho predchodcu (až 2 Mbps). Bluetooth sa v domácich aplikáciách používa od prvých dní, ale v súčasnosti je ešte rozšírenejší. Od smart žiaroviek až po kúpeľňové váhy vďaka nízkym energetickým nárokom, dosahu a schopnosti bezproblémovo prepojiť dva gadgety sa stalo populárnejším ako kedykoľvek predtým.
Do roku 2003 sa stala technológia mimoriadne úspešnou a každý týždeň sa dodal jeden milión zariadení s jej podporou. V nasledujúcom roku sa ich počet zvýšil na tri milióny týždenne a v roku 2005 na päť miliónov. V roku 2006 už bola na svete jedna miliarda zariadení Bluetooth a každý týždeň pribudlo 10 miliónov nových. Po Bluetooth 6.0 zatiaľ nie je ani stopy a do popredia sa dostáva nová bezdrôtová technológia: Ultra Wide Band alebo UWB. Pokrýva prípad použitia vysokorýchlostného prenosu dát, ktorý Bluetooth pred rokmi opustil a má schopnosť zistiť smer pripojeného zariadenia (mimochodom, to dokáže aj Bluetooth). Zatiaľ aspoň Bluetooth a UWB pokojne koexistujú, ale nie je vylúčené, že sa v budúcnosti môžu stretnúť.