Cestovateľská vášeň, nutkanie podstupovať adrenalínové aktivity a zároveň láska k fotografovaniu? Ruského dobrodruha a vizuálneho umelca Kirilla Umrichina zaviedla kombinácia takýchto záľub až na odľahlé Komandorské ostrovy.
Do riedko obývanej a pramálo prebádanej destinácie na kraji sveta sa priplavil útlou jachtou Liberty. Na vlnách Beringovho mora necelých 200 km východne od Kamčatky sa aj s členmi tímu stali priekopníkmi kite surfingu v tejto nehostinnej destinácii. Zároveň Umrichin zdokumentoval miestnu faunu a zachytil aj drsný život siedmich stovák obyvateľov Nikolského – jediného sídla v rámci tejto časti vulkanického archipelu.
Projekt bol unikátnym prepojením človeka s prírodou – pokorným splynutím s krajinou a živlami. „Samotné surfovanie na vodách, na ktorých sme to robili ako úplne prví, bolo pripomienkou skutočnosti, že hoci sa naša planéta pocitovo nepretržite ´zmenšuje´, ešte stále ponúka tajomstvá na objavovanie, obdivovanie a zaznamenávanie,” upozorňuje Umrichin, absolvent Fakulty fotožurnalistiky na Inštitúte novinárstva a literárnej tvorby v ruskej metropole.
„Daná lokalita je charakteristická úžasnými voľne žijúcimi zvieratami vrátane vorvaňovcovitých veľrýb a kosatiek, vzácnych morských vtákov a štvrť milióna tuleňov, čo znamená približne pätinu ich celosvetovej populácie,” približuje Kirill reálie oblasti, ktorá administratívne patrí do Aleutského okrsku a nachádza sa na „brehu“ takmer 8 kilometrov hlbokej Aleutskej priekopy.
„Informácií o týchto ostrovoch je veľmi málo, takže pri plánovaní som sa musel spoľahnúť na pomoc ľudí z Komandorskej prírodnej rezervácie. To, čo nás čakalo, však bolo oveľa mohutnejšie, než sa dalo predpokladať,“ spätne uznáva rodák z Krasnogorska v Moskovskej oblasti.
„Každý, s kým som konzultačne hovoril, ma varoval, že môj plán je veľkou výzvou. Iných ľudí by to možno odradilo, ale vo mne to vzbudilo ešte väčšiu túžbu. K dispozícii bolo minimum snímok z Komandorských ostrovov, takže sme mali v podstate nulovú predstavu, ba dokonca sme boli bez istoty, či naša loď zvládne okolité vody,“ s úsmevom poukazuje Umrichin na guráž sedemčlennej posádky a dodáva: „Všetci sme boli plní nadšenia, ale aj obáv.“
Na lodi panovala extrémna zima a väčšinu odvážlivcov postihla morská choroba. Určitú kompenzáciu im následne dodala priazeň počasia – podľa miestnych to bolo najkrajšie leto, aké si pamätali. Jednoduché to však aj tak nebolo.
„Problémom bolo dostať sa do blízkosti zvierat. Fotografovanie z paluby je náročné, pretože musíte dávať pozor, aby ste si nepoškodili výbavu a snažiť sa o čo najstabilnejšiu pozíciu pri záberoch. Navyše, ste odkázaní na milosť zvierat: tuleňa neprinútite pozerať sa vašim smerom, húf dvadsiatich veľrýb sa len kvôli vám nevynorí na hladinu a vták na povel nepreletí dostatočne nízko. Treba pracovať s tým, čo máte. Vyžadovalo si to čas, trpezlivosť a odolnú fotografickú techniku. O to väčšiu radosť nám priniesli výsledky,“ netají Umrichin.
„Pri fotografovaní za takýchto okolností je flexibilnosť nesmierne dôležitá. Dianie totiž diktuje príroda a zvieratá – ste na ich ihrisku a nezostáva vám iné, než prijať pravidlá. Znie to ako klišé, ale naozaj musíte čakať nečakané. Ja som pri príprave mohol akurát predvídať a zohľadniť čo najviac scenárov, aby som sa potom už priamo v akcii dokázal prispôsobiť a zachytiť kratučké čarovné okamihy,“ popisuje Kirill, ambasádor Nikonu.