So slovným spojením rozlíšenie displeja ste sa už nepochybne stretli. Narážame na neho napríklad vtedy, keď vyberáme televízor, monitor či mobil, teda v podstate akékoľvek zariadenie s obrazovkou alebo displejom. Ide o parameter, ktorý udáva, z koľkých obrazových bodov – tzv. pixelov – sa skladá výsledný obraz na displeji alebo obrazovke.
Ich množstvo sa opisuje vodorovne aj zvisle, a čím viac pixelov displej má, tým je jemnejší. Ako je to s rozlíšením displeja v televízoroch, notebookoch či mobilných telefónoch a aké sú vlastne výhody vysokého rozlíšenia? Televízory sú jedným zo zariadení, kde je rozlíšenie dôležitým parametrom. Prakticky nenarazíme na televízory, ktoré by sa pohybovali pod rozlíšením HD alebo HD Ready. Bežným štandardom je dnes už Full HD či 4K, ktoré poskytne dostatočné rozlíšenie pri najobvyklejších veľkostiach uhlopriečok. Na trhu sa dokonca začínajú objavovať televízory s 8K rozlíšením, zatiaľ však slúžia len ako ukážka, k čomu bude rozlíšenie displeja televízorov smerovať v budúcnosti. 8K TV bodujú detailnou kresbou a skutočne enormnými uhlopriečkami, avšak stále je ich hlavným problémom nedostatok obsahu dostupného v patričnej kvalite.
Rozlíšenie televízorov
Pre monitory je štandardom rozlíšenie Full HD, bežné sú ale aj monitory s rozlíšením 2K alebo 4K, resp. Ultra HD. Podľa posledných prieskumov (rok 2018) je štatisticky najbežnejším rozlíšením HD ready, ktoré používa viac ako jedna tretina používateľov. Na druhom mieste sa nachádza Full HD, ktoré nájdeme v prípade necelej jednej pätiny notebookov. Najďalej je v tejto oblasti Apple, ktorý svoje počítače iMac Pro osadzuje dokonca 5K Retina displejmi. V nasledujúcej tabuľke uvádzame prehľad najčastejších štandardov rozlíšenia, s ktorými sa dá pri nákupe televízorov a monitorov stretnúť, spoločne s ich najčastejšou uhlopriečkou.
Rozlíšenie notebookov, mobilov a tabletov
S rôznymi rozsahmi rozlíšenia obrazovky sa stretávame aj pri notebookoch. Najbežnejším je Full HD, ktoré je pre mnohých ľudí dostatočné z hľadiska jemnosti aj záťaže batérie. Výrobcovia mobilných telefónov sa často predbiehajú v tom, ako vysoké rozlíšenie nám, používateľom, ponúknu. Nie vždy je však snaha o čo najvyššie rozlíšenie. Na trhu už sa dokonca pohybuje extrém so 4K rozlíšením, Sony Xperia XZ Premium, to ale na malom displeji (oproti televízorom či monitorom) skutočným prínosom vo väčšine prípadov nie je.
Používateľsky totiž nie je rozdiel medzi Full HD a vyššími variantmi príliš rozpoznateľný, aspoň čo sa vizuálnej stránky týka. Výrobcovia to využívajú a predávajú telefón s QHD, ktorý ale dokáže zobrazovať aj len vo Full HD. Dôvod je ten, že vyššie rozlíšenie prináša jednu podstatnú nevýhodu, a to vyššiu spotrebu energie batérie. Niektorí výrobcovia tak priamo vo svojich telefónoch ponúkajú funkciu, ktorá umožňuje prepnutie rozlíšenia na nižšie, a tým aj výraznú úsporu energie.
So zaujímavým riešením prišla firma Apple so svojím Retina displejom, ktorým osadzuje Apple iPhone, iPady aj počítače Mac a MacBook. Parametre Retina displeja nie sú jednoznačne dané, ale líšia sa v závislosti na veľkosti, type zariadenia a pozorovacej vzdialenosti. V prípade displejov s menšou pozorovacou vzdialenosťou je použitá väčšia bodová hustota (PPI), pri displejoch s väčšou pozorovacou vzdialenosťou je PPI menšie. V praxi prechod na Retina znamená zdvojenie pixelov v každom smere, teda štvornásobné rozlíšenie. Táto zmena prináša ostrejší obraz pri rovnakých fyzických rozmeroch.
Dajte si však pozor v prípade, kedy chcete na telefóne využívať VR. To totiž potrebuje čo najväčšie rozlíšenie. Je preto potrebné si dôkladne overiť, či konkrétny model pracuje so skutočne vysokým rozlíšením, alebo ho len používa ako papierové lákadlo na zákazníka, ktoré na skutočné zobrazenie nemá vplyv. Okrem vysokého rozlíšenia a väčšieho displeja sa tiež hodí vyššia obnovovacia frekvencia obrazu. Dojem z VR tak bude plynulejší a príjemnejší.
Všeobecne platí, že vyššie rozlíšenie znamená jemnejší obraz, čo ale platí len pri zachovaní rovnakej uhlopriečky obrazovky. Oproti rozlíšeniu SD (Standard Definition) prináša vysoké rozlíšenie rad benefitov:
- Čím vyššie rozlíšenie, tým viac obrazových informácií zobrazíte
- Displej s vyšším rozlíšením býva logicky aj väčší, zmestí sa tak na neho viac prvkov. To oceníte hlavne pri počítačových monitoroch či displejoch telefónov
- Detailnejšia kresba – vďaka väčšej hustote obrazových bodov (PPI), pozri nižšie, je televízor/displej schopný zobraziť väčšie množstvo podrobností, obzvlášť funguje v súhre s HDR
- Vyššia čistota obrazu a jeho ostrosť – obraz nie je ani pri rýchlejších scénach rozmazaný či zahmlený
- Vyššie rozlíšenie prináša aj väčšie rozmery televízora a upravuje sa tým aj pozorovacia vzdialenosť, nemusíte byť prilepení na obrazovku, aby ste prečítali titulky
- Živšie farby
- Porovnanie rozlíšení
Rozlíšenie vs. formát vs. uhlopriečka
V používaní pojmov rozlíšenia obrazu a formát obrazu môže ľahko dôjsť k zmätkom. Rozhodne to nie je to isté. Ako sme už písali vyššie, rozlíšenie je počet obrazových bodov, z ktorých sa zobrazovacie zariadenie skladá. Formát obrazu potom predstavuje pomer, v ktorom sa tieto body nachádzajú. Ide o to, či je obraz bližšie štvorcu – ako v predtým používanom televíznom formáte 4:3, či sa mení na rôzne vysoký či široký obdĺžnik. Čím dlhšia je vodorovná strana obrazu a naopak kratšia zvislá strana, tým je obraz nižšie.
Vysoké rozlíšenie
Formát je potrebné zohľadniť ako v prípade samotných zobrazovacích zariadení (pri televízoroch je to dnes 16:9, mobilné telefóny sa často uchyľujú k pomeru 18:9 alebo 19,5:9), tak aj pri médiách, ktoré chceme sledovať. Bežné je doplňovanie vodorovných čiernych pruhov, ak je formát média užší ako formát televízora. Menej často televízor „dopočítava“ aj zvislé čierne pruhy po stranách obrazu. To sa deje napr. v prípade, keď sledujeme staršie televízne programy vo formáte 4:3 na dnes bežnej obrazovke s formátom 16:9.
Pre zaujímavosť si uveďme najčastejšie používané formáty, ktoré sú odvodené od kinofilmu a vyvíjali sa súbežne s ním.
- 1,33:1 – (tiež 4:3) je formátom bežnej televíznej obrazovky
- 1,37:1 – je formát filmového pásu so šírkou 35 mm, používaný od objavu zvukového filmu do roku 1953
- 1,466:1 – používaný v technológii IMAX
- 1,66:1 – je formát filmového pásu Super 16 mm
- 1,77:1 – čiže 16:9 je dnes najbežnejším televíznym formátom a štandardom pre digitálne vysielanie
- 1,85:1 – je ďalším formátom používaným v USA pre 35 mm film, ide o tzv. flat
- 2,40:1 – širokouhlý formát, ktorý sa stal známym ako tzv. Cinemascope
Zostáva ešte doplniť jeden podstatný údaj, s ktorým sa pri porovnávaní parametrov monitorov, displejov a televízorov stretávame, a to uhlopriečku. Tá udáva vzdialenosť medzi ľavým dolným a pravým horným rohom obrazovky. Udáva sa v palcoch, a čím je toto číslo väčšie, tým je väčšia aj plocha zobrazovacieho zariadenia. Je to práve narastajúce rozlíšenie obrazovky, ktoré umožňuje zväčšovanie obrazoviek. Kým 4K televízory dosahovali svoje rozmerové stropy pri 65 alebo 75 palcoch, 8K televízory už takmer atakujú hranicu sto palcov.
Rozlíšenie zobrazovača vs. rozlíšenie obsahu
Na tomto mieste je potrebné poukázať ešte na jeden podstatný fakt: Je potrebné chápať rozdiel medzi rozlíšením zobrazovača (tj. televízora, monitora a pod.) a obsahu (tj. napr. filmu, ktorý si chceme pustiť). Naozajstné 4K dostaneme iba v prípade, že máme 4K obrazový signál. Potom jeden pixel televízora zobrazuje tiež jeden pixel videa. Ak má zobrazovač väčšie rozlíšenie, než má obrazový signál, môže byť obraz upscalovaný. Naopak navnivoč príde 4K obsah na Full HD paneli. Rozlíšenie je parametrom, ktorý má vplyv na kvalitu obrazu. Podstatné je hlavne v prípade rozmernejších zobrazovacích plôch. Pri mobilných telefónoch môže byť príliš vysoké rozlíšenie len udička na zákazníkov a jeho praktický účel nemusí byť tak veľký.
Zdroj: Alza