Výbuch v iránskej elektrárni zdrží jadrový program o trištvrte roka, skloňuje sa Izrael a kyberútok.
Výbuch v známej elektrárni Natanz mal vrátiť vývoj jadrového programu Iránu o necelý rok späť. Niektoré zdroje hovoria o sabotáži a kybernetickom útoku. Ako vinník sa skloňuje Izrael. Elektráreň pri meste Natanz v priebehu víkendu postihol výbuch, ktorý mal byť spôsobený kyberútokom. Zariadenie sa nachádza pod dohľadom Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu, ktorá sa zodpovedá OSN. Výbuch poškodil napájanie podzemných centrifúg, ktoré obohacujú urán. Podľa zdrojov The New York Times je utrpela iránska schopnosť obohacovať urán výrazné škody a obnovenie prevádzky môže trvať až deväť mesiacov. Iránska organizácia pre nukleárnu energiu celú situáciu označila za akt nukleárneho terorizmu. Prvotné iránske reakcie pritom hovorili len o nehode, nie o útoku. Súčasná rétorika spomína sabotáž.
„Irán si vyhradzuje právo zakročiť proti páchateľom.“ Iránsky prezident Hassam Ruhání tvrdí, že ak sa západné krajiny pozrú na hodnoty Iránu, budú vidieť, že nemajú dôvod sa báť jeho jadrového programu. Niektorí odborníci však zavrhujú teóriu, že by mohlo ísť o kybernetický útok. Elektráreň má totiž vlastný elektrický zdroj, niekoľko záložných systémov a vrstiev ochrany, ktoré majú zabrániť čomukoľvek prudko vypojiť všetky systémy. Ali Vaez z think-tanku International Crisis Group hovorí: „Ťažko si predstaviť, že by to bol kybernetický útok. Pravdepodobne niekto zaútočil nepriamo, alebo priestory fyzicky infiltroval.“ Ako však pripomína portál The Guardian, s týmto posudkom však nesúhlasia zdroje z prostredia amerických spravodajských služieb, ktoré hovoria o kyberútoku. Menej rozhodný pohľad prezentuje Frederik Pleitgen, korešpondent CNN, ktorý nevylučuje kybernetický, ani iný scenár.
Viaceré zdroje hovoria o izraelskej stope. Práve Izrael totiž patrí medzi najväčších súperov Iránu. Samotný Izrael svojou reakciou nepopiera spojenie s útokom. O napätých vzťahoch medzi Iránom a Izraelom hovorí aj bezpečnostný korešpondent BBC Frank Gardner, ktorý dáva do súvisu aj situáciu v elektrárni pri meste Natanz. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu predstavil jednoznačné stanovisko: „Moja politika ako predsedu izraelskej vlády je jasná: nikdy nedovolím Iránu získať jadrové schopnosti a dosiahnuť svoj genocídny cieľ zničenia Izraela.“ Iránsky minister zahraničných vecí nezvolil o nič mäkšie slová: „My sa však sionistom pomstíme. A ak si myslia, že náš hlas pri rokovaniach bol týmto oslabený, tak sa mýlia. Tento zbabelý čin našu pozíciu len posilní.“
„Sionisti sa chcú pomstiť za pokrok v boji proti sankciám… veď verejne povedali, že to nedovolia.“ Havária v elektrárni prichádza v dobe, kedy vo Viedni s Iránom rokujú Nemecko, Veľká Británia a Francúzsko. Témou je práve iránsky jadrový program a s ním súvisiaci sankčný režim zo strany Spojených štátov. Sankcie však súvisia aj s problematikou ľudských práv či raketovým programom.