Kvantové počítače IBM dokončia niektoré úlohy za hodiny, ale nie rádovo za mesiace (ako predtým).
Akokoľvek sa kvantové počítače zlepšili, v niektorých situáciách ešte zďaleka nepreberajú opraty od konvenčných počítačov. IBM ich však možno urobila praktickejšími. Technologický priekopník našiel spôsob, ako skombinovať nové prostredie na vykonávanie programov, Qiskit, s rovnováhou „klasických“ a kvantových počítačov, aby sa dosiahlo stonásobné zrýchlenie úloh, ktoré závisia od iteračného vykonávania obvodov. Výpočty, ktoré teraz trvajú mesiace, budú podľa IBM trvať len hodiny.
Qiskit sám o sebe umožňuje spúšťať viac obvodov „oveľa rýchlejšie“ a môže ukladať kvantové programy, aby ich mohli spúšťať aj iní používatelia. Programy však nahráva aj do bežného hardvéru, ktorý sa nachádza vedľa kvantových strojov. Skôr než sa spýtate, v skutočnosti nejde o podvádzanie – tento krok má znížiť latenciu medzi počítačom používateľa a kvantovým čipom. Podľa plánu majú kvantové systémy zvládnuť aj širší rozsah obvodov, a teda aj širší rozsah výpočtových úloh. Nové riadiace systémy a knižnice v roku 2023 pomôžu IBM dosiahnuť cieľ prevádzkovať systémy s 1000 alebo viac qubitmi, čím sa spoločnosť priblíži ku „kvantovej výhode“, keď táto technológia dokáže zvládnuť aspoň niektoré úlohy efektívnejšie alebo nákladovo výhodnejšie ako tradičný hardvér.
Spoločnosť rýchlo priznala, že je pred ňou dlhá cesta. Prirovnala súčasnú kvantovú technológiu k prvým počítačom – to znamená, že si vyžadovali veľa ručného programovania a trvalo im celé veky, kým zvládli úlohy, ktoré sa teraz zdajú triviálne. V ideálnom prípade Qiskit a zdokonalený hardvér povedú k tomu, že kvantové výpočty bude môcť využívať ktokoľvek, aj keby to malo byť prostredníctvom vzdialeného mainframu.