Vzorky hornín boli odobraté na analýzu na Zemi.

Rover NASA Mars Perseverance objavil na povrchu Červenej planéty rôznorodý súbor organických molekúl. Nie je to prvýkrát, čo sa organické zlúčeniny spájajú s Marsom, pretože vedci ich už predtým zistili v marťanských meteoritoch a v kráteri Gale, ale miesto najnovšieho objavu vzbudilo záujem. Sonda pristála na planéte začiatkom roka 2021 a odvtedy je aktívna.

Rover bol navrhnutý tak, aby preskúmal kráter Jezero, 28 kilometrov širokú oblasť, o ktorej sa vedci domnievajú, že je to starobylá jazerná panva. Konečným cieľom rovera je pomôcť nájsť dôkazy o tom, že na Marse kedysi mohol existovať život. Organické molekuly boli zistené pomocou prístroja Perseverance SHERLOC, čo je skratka pre Scanning Habitable Environments with Raman and Luminescence for Organics and Chemicals (Skenovanie obývateľného prostredia s Ramanovou a luminiscenčnou metódou pre organické látky a chemikálie).

Predmetné molekuly sa často nachádzajú v mineráloch spojených s vodnými procesmi, čo znamená, že je možné, že mohli vzniknúť organickou cestou v dávnom jazere. Stojí za zmienku, že organické molekuly môžu vzniknúť procesmi, ktoré nesúvisia so životom, ako ho poznáme, a teda nie sú priamym dôkazom života. Je tiež možné, že vznikli inde, napríklad pri dopade meteoritu. Nakoniec sa našli v masívnom kráteri.

Prístroje sondy majú, žiaľ, obmedzené možnosti. Dôkladná analýza bude možná len v pozemskom laboratóriu a dobrou správou je, že už existujú plány na jej uskutočnenie. Sonda odobrala niekoľko vzoriek jadra v kráteri Jezero. NASA spolu s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) dúfa, že vzorky prinesie na Zem v rámci misie na návrat vzoriek z Marsu (MSR).

Ak pôjde všetko podľa plánu, tak vzorky by sa mohli dostať na Zem už počas roka 2033. „Doteraz jediné marťanské horniny, ktoré sme mohli na Zemi skúmať, boli meteority. Získať do rúk neporušené marsovské horniny, starostlivo uložené a chránené pred kontamináciou, bude pre planetárnu vedu neoceniteľné,“ povedal Joseph Razzell Hollis, postdoktorand v londýnskom Prírodovednom múzeu.

Zdroj