Umelá inteligencia odhaľuje, ako by vyzeral legendárny obraz Mona Lisa od Leonarda da Vinciho.
A áno, naozaj vyzerá tak, že by sa cítila pohodlne pri zverejňovaní selfie na Instagrame. Vo verzii Mony Lisy vytvorenej umelou inteligenciou má čistú pleť, široké zelené oči, dokonalý nos a úprimne povedané, veľký dekolt. Obrázok, ktorý bol zdieľaný online na Twitteri a Reddite, vyvolal v komentároch poriadny rozruch. Samozrejme, veľa mužov hovorilo o nových vlastnostiach obrazu. Zatiaľ čo iní používatelia spochybňovali možnosti umelej inteligencie. Nie je to prvýkrát, čo AI trochu kreatívne narábala s Monou Lisou. Začiatkom tohto roka sa virálne rozšíril obrázok, ako by vyzerala krajina mimo rámu ikonického obrazu. Vtedy sa väčšina ľudí zhodla na tom, že obrázok bol skôr ukážkou obmedzení umelej inteligencie než jej geniality.
Mona Líza je obraz talianskeho renesančného umelca Leonarda da Vinciho, ktorého vznik je datovaný približne do obdobia rokov 1503 – 1505, pričom od roku 1797 vystavená v parížskom Louvri. Portrét zobrazuje Lisu Gherardini, manželku florentského obchodníka Francesca di Bartolomeo di Zanobi del Giocondo, oblečenú podľa súdobej florentskej módy, na pozadí pahorkatej krajiny. Pri pohľade na obraz pozornosť púta predovšetkým legendárny „záhadný úsmev“ Mony Lízy a jej prenikavý pohľad, ktorým akoby sa skutočne dívala z obrazu. Je to jedno z najznámejších umeleckých diel v dejinách výtvarného umenia. Zobrazuje podobizeň mladej ženy na pozadí pahorkatej krajiny so vzdialeným hmlistým horizontom. Dáma má vlasy zakryté čiernym priesvitným závojom. Pri detailnejšom pohľade si možno všimnúť, že tvár má dokonale zbavenú chĺpkov – nemá ani obočie, ani riasy na mihalniciach. Mona Líza je usadená v kresle, na pravej strane obrazu je vidieť jeho operadlo.
Na operadle má dáma položené prekrížené ruky. Kompozícia je pravdepodobne situovaná ako pohľad na loggiu – v prvej tretine obrazu je hneď za postavou umiestnené zábradlie a po bokoch sa črtajú náznaky stĺpov ohraničujúcich výhľad. V pozadí je znázornená hornatá krajina, ktorou sa vinie kľukatá cesta s kamenným mostom ponad rieku. Svetlo dopadá z ľavej strany obrazu. Obraz je namaľovaný olejovými farbami na tenkej doske z topoľového dreva. Bol niekoľkokrát reštaurovaný a röntgenové analýzy odhalili prítomnosť troch skorších verzií Mony Lízy vo vrstvách pod súčasnou verziou obrazu. Leonardo tu použil špeciálnu techniku maľby, ktorú označil názvom „sfumato“. Jej podstatou je nanášanie farieb vo viacerých veľmi jemných, priesvitných vrstvách tak, aby bol vytvorený dojem hĺbky, objemu a tvaru.
Namiesto ostrých kontúr sfumato využíva hmlisté, mäkké tieňovanie, čím dáva možnosť veľmi presvedčivého zobrazenia svetla a priestoru. Dôležitý je dokonalý výber a miešanie farebných tónov a ich veľmi precízne nanášanie bez pozorovateľných prechodov. Slovo „sfumato“ je trpným príčastím talianskeho slovesa „sfumare“, ktoré znamená „zoslabiť“, „zjemniť“, „stlmiť“ (farby) alebo aj „rozplynúť sa ako dym“, a je odvodené od „fumo“, čo znamená „dym“. Samotný Leonardo charakterizoval sfumato ako maľbu „bez čiar alebo hraníc, na spôsob dymu“. Existuje viacero dôvodov, prečo by Mona Líza mohla byť aj fiktívnym obrazom, výplodom Leonardovej predstavivosti. Na väčšine portrétov tej doby sú zachytené detaily, podľa ktorých je možné určiť príslušnosť zobrazenej osoby k niektorému rodu (rodine) alebo aspoň jej sociálny status.