Tlak na Apple narastá, najmä ak Veľká Británia požaduje dešifrovanie dát používateľov z cloudu.
Kalifornský gigant známy svojím dôrazom na ochranu súkromia používateľov, čelí ďalšiemu významnému tlaku zo strany vládnych orgánov. Tentokrát je to Veľká Británia, ktorá požaduje, aby Apple vytvoril „zadné vrátka“ umožňujúce prístup k šifrovaným dátam používateľov uloženým v iCloude. Tento krok, ktorý je súčasťou britského zákona o vyšetrovacích právomociach z roku 2016 (známeho aj ako „Snoopers’ Charter“), by mohol mať ďalekosiahle dôsledky.
A to nielen pre Apple, ale aj pre celú technologickú komunitu a ochranu súkromia na celom svete. Podľa informácií WP britská vláda vydala tajný príkaz, ktorý od Apple vyžaduje vytvorenie univerzálneho prístupu k šifrovaným dátam všetkých používateľov iCloudu, a to nielen v Spojenom kráľovstve, ale aj na celom svete. Tento príkaz nemá v demokratických krajinách obdobu a predstavuje zásadný zásah do ochrany súkromia používateľov.
Britská vláda argumentuje, že prístup k šifrovaným dátam je nevyhnutný na boj proti terorizmu, zneužívaniu detí a iným závažným trestným činom. To sa snažia tzv. demokratické vlády vždy niečím „podložiť“ avšak v zásade vždy ide o rovnaké špicľovanie, či už ide o tzv. demokratickú, alebo nedemokratickú krajinu: dôvod sa vždy nájde. Takéto požiadavky sú však zároveň aj veľmi nebezpečným precedensom do budúcna pre všetkých.
Kritici upozorňujú, že takéto „zadné vrátka“ by mohli byť zneužité nielen vládami, ale aj kybernetickými zločincami, čím by sa narušila bezpečnosť všetkých používateľov. Apple dlhodobo stavia ochranu súkromia používateľov na prvé miesto. Spoločnosť už v roku 2016 odmietla požiadavku FBI na odomknutie iPhonu teroristu zo San Bernardina, čím si získala rešpekt, ale aj kritiku.
Odvtedy Apple zaviedol viacero bezpečnostných opatrení, vrátane funkcie Advanced Data Protection, ktorá umožňuje end-to-end šifrovanie dát uložených v iCloude. Táto funkcia zabezpečuje, že k dátam má prístup iba používateľ, nie Apple ani žiadna tretia strana. Britská požiadavka však predstavuje pre firmu zásadnú dilemu. Ak by spoločnosť vyhovela, musela by narušiť svoje vlastné bezpečnostné štandardy a oslabiť dôveru používateľov.
Na druhej strane, ak by Apple odmietol, mohol by čeliť zákazu poskytovania svojich služieb v Spojenom kráľovstve. Zákon o vyšetrovacích právomociach z roku 2016 umožňuje britskej vláde požadovať od technologických spoločností spoluprácu pri vyšetrovaní trestných činov. Tento zákon však čelí kritike za to, že narúša právo na súkromie a môže byť zneužitý na masové sledovanie občanov.
Apple má možnosť odvolať sa proti príkazu na tajnom technickom paneli alebo pred súdom, ktorý by posúdil, či je požiadavka primeraná. Zákon však neumožňuje firme odložiť splnenie požiadavky počas odvolacieho procesu, čo znamená, že Apple by musel okamžite začať pracovať na implementácii „zadných vrátok“. Ak by Apple vyhovel britskej požiadavke, mohlo by to vytvoriť nebezpečný precedens.
Iné krajiny, vrátane tzv. autoritárskych režimov, by mohli požadovať rovnaký prístup k šifrovaným dátam. To by mohlo viesť k tomu, že Apple by musel buď ukončiť poskytovanie šifrovaných služieb na globálnej úrovni, alebo čeliť právnym a politickým dôsledkom v jednotlivých krajinách. Podobné požiadavky už v minulosti vzniesli aj iné vlády. Napríklad FBI v USA dlhodobo kritizuje šifrovanie, ktoré podľa nej sťažuje vyšetrovanie trestných činov.
Na druhej strane, technologické spoločnosti, ako Google a Meta, zdôrazňujú, že šifrovanie je kľúčové pre ochranu súkromia a bezpečnosti používateľov. Avšak, Google nepoužíva end-to-end šifrovanie dát, teda aj keď poskytuje nejaký typ šifrovania, spoločnosť má na svojich serveroch prístupy k nim a vie ich dešifrovať. Na rozdiel od Proton Mailu, alebo MEGA, ktoré ponúkajú e-mailové, resp. cloudové služby na báze end-to-end šifrovania, t.j. ani poskytovateľ ich nevie dešifrovať.
Technologická komunita a odborníci na kybernetickú bezpečnosť varujú, že vytvorenie „zadných vrátok“ by mohlo mať katastrofálne dôsledky. Akonáhle by existoval spôsob, ako obísť šifrovanie, mohli by ho zneužiť nielen vlády, ale aj hackeri a zločinecké organizácie. To by mohlo viesť k masívnym únikom dát a narušeniu dôvery používateľov v technologické spoločnosti.
Apple už v minulosti čelil kritike za plán na skenovanie zariadení používateľov na nelegálny obsah, ktorý bol nakoniec zrušený po vlne odporu zo strany odborníkov na ochranu súkromia. Táto skúsenosť ukazuje, že technologické spoločnosti musia starostlivo zvažovať, ako reagovať na požiadavky vlád, aby neohrozili bezpečnosť a dôveru svojich používateľov.
Prípad Apple vs. britská vláda je len jedným z mnohých príkladov rastúceho napätia medzi ochranou súkromia a požiadavkami na bezpečnosť. S rastúcim využívaním šifrovania v komunikácii a ukladaní dát sa očakáva, že podobné konflikty budú čoraz častejšie. Európska únia už prijala AI Act, ktorý stanovuje pravidlá pre vývoj a používanie umelej inteligencie, vrátane ochrany súkromia.
Podobné iniciatívy by mohli pomôcť vytvoriť rovnováhu medzi ochranou súkromia a potrebami bezpečnostných zložiek. Tlak na Apple zo strany britskej vlády predstavuje zásadnú výzvu pre budúcnosť ochrany súkromia a bezpečnosti na internete. Rozhodnutie, ktoré Apple prijme, bude mať ďalekosiahle dôsledky nielen pre jeho používateľov, ale aj pre celý technologický priemysel. Ako zdôrazňujú odborníci, je nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi ochranou súkromia a potrebami bezpečnosti, aby sme zabezpečili, že technológie budú slúžiť ako nástroj pre dobro, a nie ako prostriedok na sledovanie a kontrolu.