Meta je pod paľbou: Obvinenia zo spolupráce s Čínou a cenzúry na Facebooku.
Spoločnosť, ktorá prevádzkuje populárne platformy ako Facebook, Instagram a WhatsApp, čelí vážnym obvineniam zo spolupráce s čínskou vládou. Informátorka Sarah Wynn-Williamsová, bývalá riaditeľka globálnej verejnej politiky Meta, svedčila pred americkými senátormi na Capitol Hill a odhalila praktiky, ktoré podľa nej ohrozujú národnú bezpečnosť USA a podkopávajú americké hodnoty. Cenzúra ako obchodný model?
Podľa Wynn-Williamsovej Meta vyvinula špeciálne nástroje na cenzúru obsahu, ktoré boli prispôsobené požiadavkám čínskej komunistickej strany (KSČ). Tieto nástroje údajne umožnili čínskej vláde kontrolovať obsah na platformách Meta, a to nielen v Číne, ale aj v Hongkongu a na Taiwane. Jedným z týchto nástrojov bolo tzv. „počítadlo virality“, ktoré označovalo príspevky s viac ako 10-tisíc zobrazeniami na ďalšie posúdenie „hlavným redaktorom“.
Tento proces bol podľa demokratického senátora Richarda Blumenthala „orwellovskou cenzúrou“. Wynn-Williamsová tiež tvrdí, že Meta odstránila účet čínskeho disidenta Guo Wenguia na žiadosť čínskych úradov v roku 2017. Spoločnosť vtedy uviedla, že dôvodom bolo zdieľanie osobných údajov inej osoby, no podľa informátorky išlo o priamy zásah čínskej vlády. Zdieľanie údajov používateľov s Čínou?
Ďalším závažným obvinením je, že Meta umožnila čínskym úradom prístup k údajom amerických používateľov. Wynn-Williamsová uviedla, že inžinieri firmy Meta vyjadrili obavy o bezpečnosť údajov, no vedenie, vrátane Marka Zuckerberga, tieto obavy ignorovalo. Zuckerberg bol podľa nej „osobne zainteresovaný“ na obchodných vzťahoch s Čínou, pričom sa dokonca učil mandarínčinu a pravidelne absolvoval jazykové lekcie so zamestnancami.
Meta čelí kritike aj za svoj príspevok k rozvoju umelej inteligencie v Číne. Podľa Wynn-Williamsovej bol model umelej inteligencie Llama, vyvinutý spoločnosťou Meta, použitý na podporu čínskej DeepSeek. Táto firma vyvolala rozruch v technologickom priemysle, keď jej AI model dosiahol konkurencieschopnosť s OpenAI’s ChatGPT za zlomok nákladov. Meta sa bráni a tvrdí, že Llama bol open-source model, ktorý bol dostupný verejnosti, a jeho použitie čínskymi firmami je irelevantné.
Hovorca firmy Andy Stone uviedol, že Čína už investuje bilióny dolárov do technologického pokroku a rýchlo vyvíja vlastné AI modely. Meta odmieta všetky obvinenia a označuje svedectvo Wynn-Williamsovej za „odtrhnuté od reality a plné nepravdivých tvrdení“. Spoločnosť zdôrazňuje, že v súčasnosti neprevádzkuje svoje služby v Číne a že všetky pokusy o vstup na čínsky trh boli ukončené pred viac ako desiatimi rokmi.
„Mark Zuckerberg bol vždy otvorený o našom záujme ponúkať služby v Číne, no faktom zostáva, že dnes v Číne neprevádzkujeme žiadne služby,“ uviedla Meta vo svojom vyhlásení. Obvinenia voči Meta prichádzajú v čase, keď sa vzťahy medzi USA a Čínou zhoršujú. Americká vláda zvyšuje clá na čínske tovary a pokračuje v tlaku na predaj TikToku americkému vlastníkovi. Kongres zároveň vytvoril výbor na vyšetrovanie strategickej konkurencie medzi USA a Čínou.
Washington sa obáva, že technologický pokrok Číny by mohol ohroziť americké ekonomické záujmy a národnú bezpečnosť. Prípad Meta tak zapadá do širšieho rámca geopolitického konfliktu, v ktorom sa technológie stávajú kľúčovým bojiskom. Obvinenia zo spolupráce Meta s čínskou vládou a cenzúry na Facebooku vyvolávajú vážne otázky o etike a zodpovednosti technologických gigantov.
Hoci Meta odmieta všetky tvrdenia, svedectvo Sarah Wynn-Williamsovej poukazuje na možné zneužitie moci a ohrozenie súkromia používateľov. Tento prípad zdôrazňuje potrebu prísnejšej regulácie technologických spoločností a väčšej transparentnosti v ich činnosti. V čase rastúceho geopolitického napätia medzi USA a Čínou je dôležité, aby technologické firmy konali v súlade s hodnotami a záujmami krajín, v ktorých pôsobia.