Tórium by mohlo napájať krajinu na 60-tisíc rokov a oproti tradičnému uránu-235 niekoľko významných výhod.
Čína, ktorá sa už dlhodobo radí medzi svetových lídrov v oblasti inovácií a energetiky, urobila ďalší významný krok smerom k energetickej sebestačnosti. Po projektoch ako „Veľký solárny múr“, „Umelé slnko“ či „Vesmírna elektráreň“ prichádza objav, ktorý by mohol prekonať všetky doterajšie snahy. V banskom komplexe Bayan Obo vo Vnútornom Mongolsku bolo objavené obrovské ložisko tória, ktoré by mohlo zásobovať krajinu energiou na neuveriteľných 60-tisíc rokov.
Podľa štúdie bolo v komplexe Bayan Obo objavených až jeden milión ton tória. Aj keď jeho finančná hodnota (odhadovaná na 178 miliárd dolárov) nie je taká vysoká ako pri iných vzácnych materiáloch, jeho význam ako zdroja energie je neporovnateľne väčší. Tórium sa považuje za alternatívu k fosílnym palivám, pretože sa využíva pri jadrovom štiepení. Na rozdiel od uránu-232 však tórium nie je samo o sebe štiepny materiál, ale môže sa naň premeniť po vystavení neutrónom.
Tento proces ho robí mimoriadne životaschopným palivom. Jednou z najväčších výhod tória je jeho schopnosť recyklácie. Po transmutácii vznikajú ďalšie neutróny, ktoré môžu byť použité na premenu ďalšieho tória na palivo. Daný cyklus umožňuje efektívne využitie zdroja, čo vedie odborníkov k predpovediam, že tórium by mohlo napájať Čínu na ďalších 60-tisíc rokov. Vďaka tejto vlastnosti sa tórium považuje za takmer „neobmedzený“ zdroj energie.
Tórium má oproti tradičnému uránu-235 niekoľko významných výhod. Jednou z nich je bezpečnosť. Rádioaktívny odpad z tória sa stáva bezpečným už po stovkách rokov, zatiaľ čo odpad z uránu-235 zostáva nebezpečný tisíce rokov. To robí tórium atraktívnejším z hľadiska dlhodobej udržateľnosti a ochrany životného prostredia. Napriek týmto výhodám však ťažba tória prináša aj výzvy.
Štúdie ukázali, že ťažba vzácnych zemín, vrátane tória, spôsobuje znečistenie ovzdušia, vody a pôdy rádioaktívnymi látkami. To predstavuje vysoké riziko pre obyvateľov žijúcich v blízkosti ťažobných oblastí. Komplex Bayan Obo je hlavným zdrojom tohto objavu, no v celej Číne bolo identifikovaných až 233 oblastí bohatých na tórium, čo výrazne prevyšuje predchádzajúce odhady. Objav tória by mohol mať zásadný vplyv na energetickú politiku Číny.
Krajina si stanovila ambiciózny cieľ zbaviť sa závislosti od uhlia do roku 2035 a prejsť na zelenšie zdroje energie. Projekty ako „Umelé slnko“, ktoré simuluje procesy jadrovej fúzie, alebo „Vesmírna elektráreň“, ktorá má zachytávať slnečnú energiu vo vesmíre, sú súčasťou tejto stratégie. Tórium by však mohlo byť kľúčovým prvkom, ktorý Číne umožní dosiahnuť energetickú dominanciu.
Podľa jedného z geológov, ktorý hovoril pre South China Morning Post, je tento objav revolučný: „Po celé storočia sa krajiny zapájali do vojen o fosílne palivá. Ukazuje sa, že nekonečný zdroj energie leží priamo pod našimi nohami.“ Aj keď tórium ponúka obrovský potenciál, jeho využitie si vyžaduje ďalší výskum a technologický vývoj. Proces transmutácie a recyklácie tória je zložitý a vyžaduje špeciálne reaktory, ktoré ešte nie sú bežne dostupné.
Okrem toho je potrebné riešiť environmentálne a zdravotné riziká spojené s jeho ťažbou. Ak sa však podarí tieto výzvy prekonať, tórium by mohlo zmeniť spôsob, akým svet vyrába a spotrebúva energiu. Pre Čínu by to znamenalo nielen energetickú sebestačnosť, ale aj možnosť stať sa globálnym lídrom v oblasti jadrovej energie. Objav tória vo Vnútornom Mongolsku predstavuje pre Čínu obrovskú príležitosť.
Tento takmer neobmedzený zdroj energie by mohol zásadne zmeniť globálnu energetickú rovnováhu a prispieť k udržateľnejšej budúcnosti. Napriek výzvam spojeným s jeho ťažbou a spracovaním je tórium symbolom nádeje na energetickú revolúciu, ktorá by mohla ukončiť závislosť od fosílnych palív a otvoriť cestu k čistejšej a bezpečnejšej budúcnosti.