Tento objav by mohol viesť k novým liekom a terapiám pre kontrolu bolesti a zlepšenie hojenia rán.
Výskumníci identifikovali génovú mutáciu, ktorá spôsobuje neobyčajnú schopnosť rýchlo sa hojiť a nevnímať bolesť. Štúdia sa zamerala na štyroch členoch jednej rodiny, ktorí nepociťujú bolesť a ich rany sa hoja oveľa rýchlejšie ako u bežných ľudí. Výskumníci zistili, že tieto osoby majú mutáciu v géne zvanom ADCY5. Vedie k zvýšenej hladine molekuly cAMP (cyklický adenozínmonofosfát) vnútri buniek, čo je spojené s nižšou citlivosťou na bolesť a zrýchlením hojenia.
Objav prináša nové poznatky o mechanizme kontroly bolesti a regenerácie tkaniva v ľudskom tele. Vedci veria, že manipulácia s hladinami cAMP by mohla byť potenciálnou stratégiou pre liečbu chronickej bolesti alebo urýchlenie procesu hojenia u pacientov s ťažkými poraneniami. Nasledujúcimi krokmi v tejto oblasti budú experimenty s modelmi zvierat, aby sa preskúmala účinnosť liekov cielených na zvýšenie hladiny cAMP a ich potenciálne vedľajšie účinky.
Ak budú výsledky štúdií pozitívne, mohli by sa otvoriť možnosti pre nové terapie, ktoré by pomáhali miliónom ľudí trpiacich chronickou bolesťou alebo pomáhali pri hojení ťažkých rán. Pred niekoľkými rokmi sa zistilo, že istá Jo Cameronová má génovú mutáciu, ktorá jej umožňuje necítiť takmer žiadnu bolesť, strach ani úzkosť a hojiť sa zo zranení rýchlejšie ako zvyčajne.
Vedci z Oxfordu a University College London teraz túto mutáciu podrobnejšie skúmali, aby pochopili, ako funguje, a potenciálne identifikovali budúce ciele pre lieky. Výskumníci zistili, že mutácia ovplyvňuje dva gény: FAAH, ktorý riadi bolesť, náladu a pamäť, a FAAH-OUT, ktorý sprostredkúva expresiu FAAH. Štúdia by mohla pomôcť vedcom vyvinúť nové lieky na úľavu od bolesti alebo zlepšiť symptómy duševného zdravia zameraním sa na tieto gény.
Vedci skúmali genetické mechanizmy, ktoré stoja za mutáciou, vďaka ktorej Škótka nepociťuje takmer žiadnu bolesť, strach ani úzkosť a mala rýchlejšie hojenie rán, a to vďaka špecifickej mutácii génu. Teraz vedci podrobnejšie skúmali, ako to funguje, v nádeji, že sa im podarí odhaliť budúce ciele pre lieky. Cameronovej hraničnú superschopnosť objavili až v polovici jej 60. rokov, po tom, čo podstúpila dva veľké chirurgické zákroky a po nich hlásila len malú alebo žiadnu bolesť.